Prečo doma beží vlastná televízia: Jellyfin namiesto algoritmu pre deti
Nie návod na domáci server. Skôr odpoveď na otázku, ktorú dostávam najčastejšie: „A načo ti to vlastne doma je?“
Rozprávka, po ktorej príde niečo iné
Kto má malé deti, pozná ten moment. Pustíte rozprávku, odbehnete na minútu do kuchyne a keď sa vrátite, beží niečo úplne iné. Nie nutne niečo hrozné, ale niečo, čo ste nevybrali vy. Hlasnejšie, rýchlejšie, s farbami, ktoré kričia, a s ďalšími desiatimi náhľadmi pod tým, z ktorých každý sľubuje ešte viac.
YouTube aj streamovacie služby sú postavené na jednej veci: aby sa pozeralo ďalej. Pre dospelého je to otrava, ktorú sa dá ignorovať. Pre trojročné dieťa je to rad farebných obrázkov, ktorý sa naučí ovládať skôr než vlastné topánky. A Netflix, ktorý bol kedysi „ten bezpečnejší“, dnes medzi detským obsahom tiež nenápadne mieša veci, ktoré by som pred deťmi radšej nemal.
Tak som sa rozhodol, že výber nebude robiť algoritmus, ale my.
Knižnica namiesto kanála
Riešením je Jellyfin: open-source mediálny server, ktorý beží doma a vyzerá ako Netflix, len bez reklám, bez odporúčaní „pre teba“ a bez toho, aby niekto zbieral, čo pozeráte. Čo v ňom je, tam dal niekto z rodiny. Čo v ňom nie je, sa ani nemôže objaviť.
V praxi to znamená:
- Každý v rodine má vlastný profil. Admin je len jeden, ostatné profily sú obmedzené: vidia len knižnice, ktoré im patria.
- Detská knižnica je oddelená od zvyšku. Na tom istom disku sú aj seriály pre dospelých, ktoré sa k deťom nemajú dostať, a práve na to slúžia oddelené knižnice. Detský obsah som raz prešiel podľa vekových hodnotení a žánrov a čokoľvek nad hranicu ostalo mimo. Pri tom sa ukázalo, že ani automatika nie je neomylná: jeden animovaný film si Jellyfin spároval s úplne iným, starším filmom rovnakého mena. Kontrola človekom sa preto neoplatí preskočiť.
- Jedna appka na všetko. Filmy, rozprávky aj živá televízia sú pokope. Ako som do Jellyfinu dostal aj náš platený TV balík, som popísal v samostatnom článku.
- Funguje aj mimo domu. Doménu som si pôvodne kúpil práve kvôli tomuto: aby si babka alebo my na chalupe vedeli pustiť rozprávku bez toho, aby niekto musel zapínať VPN.
Na čom to beží
Celé to beží na Orange Pi 5, malom ARM počítači veľkosti platobnej karty. Je schovaný v kryte zo starého DVD/Blu-ray prehrávača, takže pod televízorom vyzerá ako obyčajná elektronika, nie ako server. Vnútri je 4 TB disk na médiá, napájaný USB hub (bez neho disk pri špičkách odpájal celý systém) a chladenie poskladané z ventilátorov zo starej grafickej karty a pôvodnej DVD mechaniky.
Beží 24/7 a väčšinu času o ňom nikto nevie, čo je presne cieľ.
Čo to stojí (a nie sú to len peniaze)
Úprimne: nie je to „nainštaluj a zabudni“.
Bezpečnosť. Jellyfin je jediná služba, ktorú mám zámerne dostupnú z internetu, preto si zaslúži poriadnu starostlivosť: aktuálnu verziu, uzamknutie účtu po opakovaných neúspešných prihláseniach a len toľko oprávnení, koľko kto naozaj potrebuje. Pri audite som zistil, že ochrana proti skúšaniu hesiel bola v predvolenom stave úplne vypnutá. Taký detail by si bežný používateľ nikdy nevšimol.
Údržba. Občas sa niečo pokazí spôsobom, ktorý by ste nečakali. Nedávno televízor zrazu odmietal prehrávať s chybou o neplatnom certifikáte, hoci appka sa normálne prihlásila. Príčina nebola v Jellyfine ani v televízore: keď server na chvíľu vypadol, router začal televízoru posielať adresu z verejného DNS a ten sa potom pripájal na úplne iné zariadenie. Oprava bola jeden riadok v nastavení routera. Nájsť ten riadok trvalo dlhšie.
Čas. Niekto musí knižnicu napĺňať, triediť a kontrolovať. Pre mňa je to koníček, ktorý mi čistí hlavu. Pre niekoho iného by to bola ďalšia práca navyše.
Kde to stále nestačí
Jellyfin vyriešil hlavnú vec: nič sa neobjaví samo. Jednu vec ale nevyriešil a prekvapila ma. Najmenšie dieťa sa naučilo ovládať rad náhľadov na YouTube za pár dní, no v Jellyfine sa bez pomoci nezorientuje. Menu, knižnice, sezóny a epizódy sú navrhnuté pre dospelých. Bezpečný obsah je teda len polovica úlohy. Tá druhá je rozhranie, ktoré dieťa zvládne samo, bez toho, aby ho to vtiahlo ďalej.
Na tom ešte pracujem.
Záver
Nie je to boj proti technológiám. Deti budú obrazovky používať tak či tak a je fér, aby ich vedeli používať. Ide o niečo jednoduchšie: aby o tom, čo pozerajú, rozhodoval človek, ktorý ich má rád, a nie systém, ktorý je odmeňovaný za to, ako dlho vydržia pozerať.
A na to stačí malý počítač v starom DVD prehrávači.